História katastra nehnutelností na území Slovenskej republiky a Českej republiky
1. Prvé katastre na území SR a ČR.
Predchodcami pozemkovej knihy boli Zemské dosky, ktoré sa zachovali z územia Čiech z roku 1250 a z územia Moravy z roku 1348. Boli v nich evidované aj práva k nehnuteľnostiam.
Na území Slovenska je zachovaná Žilinská mestská kniha, ktorá sa viedla v rokoch 1378 až 1524. V súčasnosti je archivovaná na Budatínskom zámku v Žiline. Prvá zmienka o pozemkovej knihe na našom území je z roku 1379.
Kataster sa v Čechách a na Slovensku vyvíjal v rámci bývalého Uhorského štátu. Jeho počiatky siahajú do doby Karola I., ktorý zdanil každý pozemok pri dome. Pri predpisovaní daní používali rôzni pracovníci rôznu sadzbu. Jej výšku určoval snem. Keďže hlavným príjmom v tých časoch bola pôda, štát sa snažil zaviesť výhodnú pozemkovú daň, ktorá sa mohla platiť v peniazoch alebo v naturáliách. Výška dane závisela od výmery pozemku.
Prvý súpis pozemkov sa začal v Čechách. Trval od polovice XVI. storočia až do roku 1654. Súpisu podliehala len poddanská pôda, preto nesie názov prvý rustikálny kataster alebo tiež prvá berná (daňová) rula. Pôda zapísaná v prvej bernej rule mala byť na večné časy poplatná, bez ohľadu na vlastníka v súčasnosti alebo v budúcnosti.
Súpismi pôdy boli poverení komisári. Stavovské vizitačné komisie mali pri tzv. generálnej vizitácii zisťovať priamym prešetrením v teréne počet osadených poddaných a podklady pre ich dávkové povinnosti. Avšak nedostatok času zapríčinil, že sa prešetrili iba najväčšie usadlosti a ostatné informácie boli preberané od vrchnostenských úradníkov, čím dochádzalo k značným nepresnostiam a nespravodlivému predpisovaniu daní. Nahromadilo sa veľké množstvo oprávnených sťažností, preto v roku 1680 bolo vydané Krajinským snemom uznesenie, podľa ktorého bolo nariadené nové prešetrenie držby pozemkov. Z nových výsledkov prešetrovania vznikol opravený a doplnený rustikálny kataster, pomenovaný tiež druhá berná (daňová) rula.
Druhá berná daňová rula nesplnila požiadavky na spravodlivý daňový podklad, preto sa v roku 1704 vykonali prípravy na novú vizitáciu. Český snem sa uzniesol roku 1706 vykonať súpis aj dominikálneho majetku. Tento súpis sa vykonával podľa druhov pozemkov. Zahŕňal panské, cirkevné, mestské a vrchnostenské pozemky. Súpisy dominikálneho majetku boli robené podľa dvorov, rustikálneho podľa dedín.
V Čechách sa získal materiál na zostavenie súpisov dominikálneho majetku už v roku 1713 tzv. fasiami (daňovými priznaniami) vrchností.
Celkovo boli elaboráty spracované do roku 1748. Tvorili tretiu bernú (daňovú) rulu, ktorá je tiež nazývaná tereziánsky kataster.
Cisárovná Mária Terézia nariadila tzv. Systemálnym patentom zo dňa 26. júla 1748 novú rektifikáciu daní. Po prvý raz bola vyhlásená všeobecná daňová povinnosť, teda aj pre panstvo.Po vyhlásení tzv. jednotného výnosového generálneho divízora sa začali práce na rekalkulácii rustikálneho katastra a na založení dominikálneho katastra. Revízia sa skončila v roku 1756. Výsledkom revízie bola veľmi málo upravená, takmer iba prepísaná tretia berná (daňová) rula, ktorá niesla pomenovanie štvrtá berná (daňová) rula.
V Uhorsku sa delili pozemky na tzv. dominikál, rustikál a slobodné pozemky, ktoré patrili napr. mešťanom, farárom, mlynárom a iným slobodným poplatníkom. Dominikálom boli nazývané panské pozemky, ktoré vlastnil a obrábal sám zemepán. Rustikál (tiež sessionálne pozemky) boli pozemky, ktoré zemepán vlastnil, avšak obrábali ich poddaní.
Majetok poddaných sa delil podľa spôsobu užívania na poddanský, želiarsky a domkársky. Urbárska usadlosť (tzv. sessio) sa ďalej delila na intravilán a extravilán - zastavané a nezastavané územie.
Urbariálna sústava prešla viacerými úpravami. V roku 1848 bol zákonom zrušený poddanský pomer. Štát vykúpil pozemky a dal ich do užívania urbárnikom, ktorí ich mali v držbe, pričom zemepán bol odškodnený formou štátnych dlhopisov.
Syn Márie Terézie Jozef II. rok po smrti svojej matky upravil vzťah zemepánov a roľníkov. Patentom z roku 1781 zrušil nevoľníctvo v Čechách a Tolerančným patentom zaručil úplnú náboženskú slobodu. Ďalej dal zrušiť viaceré kláštory a zakázal aj mučenie.
Ďalším patentom z roku 1785 Jozef II. nariadil, aby sa všetky úrodné dominikálne aj rustikálne pozemky vo vnútri obce zamerali, zobrazili a určili ich výmery i hrubý výnos podľa úrodnosti.
Jozefínsky kataster zistil v Čechách až o 60% viac spoplatnenej pôdy ako v predchádzajúcich katastroch. Nové zameranie prinieslo spokojnosť a pokoj poddaným, nie však porozumenie šľachty.
Po smrti Jozefa II. si šľachta vymohla u jeho brata a nástupcu Leopolda II. zrušenie nového katastra po jeho ročnej platnosti (1789-1790). Zaviedol sa teda opäť tereziánsky kataster. Vláda však mala záujem, aby dostávala dane aj z pôvodne zatajovanej pôdy, preto zaviedla kataster, v ktorom prevzala správne výmery z jozefínskeho katastra a ponechala šľachte výhody z ocenenia exaequatória. Nový kataster založený v roku 1792 sa nazýval tereziánsko-jozefínsky kataster a platil až do roku 1860, kedy nadobudol platnosť stabilný kataster.
2. Stabilný kataster
Patent o pozemkovej dani z roku 1817 vydaný cisárom Františkom I., tvoril základ systému, o ktorom sa predpokladalo, že pre svoju dôkladnosť a správnosť bude tvoriť kataster stály, a preto bol pomenovaný ako stabilný kataster.
Moc maďarskej šľachty však zabránila uviesť tento zákon do života. Až revolúcia roku 1848 odstránila moc šľachty a mohol sa aj v uhorských krajinách vydať zákon o založení stabilného katastra.
V roku 1849 bol vydaný cisársky patent o pozemkovej dani, podľa ktorého mal byť kataster v Uhorsku, a teda aj na Slovensku, budovaný na princípe stabilného katastra.
Na vykonanie katastrálneho merania bola vydaná ďalšia inštrukcia v roku 1818, ktorá bola doplnená a znova vydaná v roku 1824. Posledné vydanie nieslo názov Inštrukcia na vykonanie v dôsledku najvyšších patentov zo dňa 23. decembra 1817 a zo dňa 20. októbra 1849 nariadeného katastrálneho vymeriavania a bolo vydané v roku 1865 vo Viedni. Táto inštrukcia spolu s cisárskym patentom sa týkala dvoch konkrétnych elaborátov a to katastrálnych máp a pozemkových kníh.
Meračské práce stabilného katastra pozostávali zo stabilizácie lomových bodov hraníc pozemkov napr. kolíkmi, vyhotovenia meračských náčrtov, merania metódou meračského stola, vyhotovenia indikačných náčrtov a reambulácie sekčných listov, adjustácie sekčných listov a výpočtu výmer.
Základným polohopisným podkladom pre katastrálne mapovanie bola v rakúskych krajinách katastrálna trigonometrická triangulácia, ktorá bola založená na štyroch priamo meraných základniciach:
Viedenské Nové Mesto (Dolné Rakúsko)
Wels (Horné Rakúsko)
Radauti (Bukovina)
Hall (Tirolsko)
Astronomickým meraním sa určila poloha koncových bodov základníc, čím bol určený rozmer siete. Určením azimutov ďalších dvoch strán základného trojuholníka, na ktoré sa pripojila ostatná sieť, bola daná orientácia siete. Pri trigonometrickej triangulácii sa uhly merali teodolitmi so skrutkovými mikroskopmi v skupinách tak, že každý smer bol zameraný 48-krát. Môžeme teda povedať, že uhly boli merané relatívne presne, avšak pri vyrovnaní sa nezohľadňovalo usporiadanie siete v rádoch, pri meračskom postupe sa nedodržiavala zásada „z veľkého do malého“, body podrobnej siete (IV. rád) sa určovali stolovou metódou a triangulovalo sa podľa momentálnej potreby, čo nepridalo na kvalite diela.
Pre mapovanie v Rakúsko-Uhorsku sa využilo Cassini-Soldnerovo zobrazenie. Bolo vytvorených desať zobrazovacích sústav (v bývalom Rakúsku sedem, v uhorských krajinách tri). Pre Čechy, Rakúsko a Solnohradsko sa zvolila súradnicová sústava s počiatkom v trigonometrickom bode Gusterberg v Hornom Rakúsku, pre Moravu, Dolné Rakúsko a časť Dalmácie sa zvolil trigonometrický bod na veži kostola sv. Štefana vo Viedni. Naše územie patrilo do sústavy s počiatkom prechádzajúcim vežou starej budapeštianskej hvezdárne Gellérthegy.
Na území Slovenska sa mal taktiež použiť Cassinni-Slodnerov zobrazovací systém, ktorý sa však dôsledne nedodržiaval. Nerešpektovalo sa zakrivenie Zeme a smerníky sa neredukovali do roviny, preto dochádzalo k značnému skresleniu dĺžok a k väčším opravám smerníkov. Hľadalo sa nové riešenie, ktoré v rokoch 1860 až 1864 navodil František Horský. Východisko spočívalo v zavedení stereografickej azimutálnej projekcie.
Stabilný kataster možno charakterizovať takto:
Je vybudovaný na vedeckých základoch
Je vybudovaný jednotne na celom území bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie
Je skutočným geometrickým zobrazením pozemkov v určitej a pre väčšie celky jednotnej sústave a v mierke 1 : 2 880
Zobrazuje všetky pozemky bez ohľadu na to, či sú obrábané, alebo nie sú schopné obrábania (neplodné pôdy, tečúce vody, zastavané plochy, cesty...)
Zatriedenie pozemkov do akostných (bonitných) tried určovali poľnohospodárski odborníci
Pozemky na celom území bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie boli spísané a popísané jednotne, zobrazenie sa pre každú katastrálnu obec vykonalo samostatne
Viedenská vláda zaviedla aj v Uhorsku vrámci stabilného katastra systém zdaňovania obdobný ako v rakúskych krajinách. Mal byť základom pre trvalú úpravu pozemkovej dane, preto bolo treba začať s podrobným meraním. Predvídalo sa však, že zameranie a zobrazenie celého územia Uhorska vzhľadom na jeho rozsiahlosť nebude krátkodobá záležitosť, preto bolo cisárskym patentom v roku 1850 nariadené tzv. provizórium pozemkovej dane, ktoré malo trvať do roku 1869.
Úlohou provizória bolo čo najrýchlejšie založiť taký katastrálny operát, aby každý vlastník pozemku platil daň podľa skutočnej držby, vzhľadom na druh pozemku, úrodnosť, výťažok a aspoň približne podľa skutočných výmer. Takýto operát mal dočasne (do vyhotovenia katastrálnych máp a zostavenia písomného operátu stabilného katastra) zastupovať definitívne katastrálne dielo.
Ako podklady na zisťovanie držby pre účely daňového provizória sa použili všetky mapy, ktoré boli v tej dobe k dispozícii. Išlo teda o konkretuálne mapy (zobrazovali iba hranice obcí, obvody honov a kultúr bez hraníc drobnej držby), komasačné mapy, segregačné mapy (vyhotovené pri úpravách urbárskych pomerov), proporcionálne mapy (vyhotovené pri zisťovaní účasti jednotlivých spoluužívateľov lesov, pastvín a obecného majetku), mapy verejných úradov a súkromné mapy držiteľov pôdy (veľkostatkárov).
3. Pozemkový kataster
Po vzniku ČSR v roku 1918 prebrali československé orgány pozemkový kataster od rakúsko-uhorských orgánov. Nebol však v dobrom stave.
Stav máp na území Slovenska bol nasledovný:
1/4 územia mala len konkretuálne mapy
2/4 územia mali mapy, u ktorých bola potrebná reambulácia
1/4 územia mala vyhovujúce mapy spolu s novou pozemkovou knihou
Roky 1919-1927 predstavujú prechodné obdobie, počas ktorého sa mala vypracovať prvá pozemková reforma, upraviť operát katastra na Slovensku a Ukrajine (pretože boli v dezolátnom stave), zjednotiť organizáciu katastrálnej služby, pripraviť jednotné polohopisné základy a pripraviť jednotný unifikačný zákon.
K prvým problémom patrilo personálne zabezpečenie katastra. Pri počte 23 zememeračských úradníkov pozemkového katastra a 46 zamestnancov inšpektorátov a finančných riaditeľstiev sa pozemkový kataster na Slovensku dostal do úplnej stagnácie. Na Slovensko prišlo niekoľko poverených odborníkov z Čiech, avšak nastali ďalšie problémy, pretože nerozumeli maďarskému jazyku a mnohí úradníci sa odmietli podriadiť československej vláde. Je treba spomenúť aj viacerých emigrantov zo sovietskeho Ruska, ktorí absolvovali štúdium na pražskej alebo brnianskej technike a zamestnali sa vo vtedajších katastrálnych inštitúciách.
Dôležitým medzníkom vo vývoji katastra na našom území bolo vydanie zákona č. 177/1927 Zb. o pozemkovom katastri a jeho vedení. Tento zákon bol základom pre zjednotenie normatívnych podkladov a pre budovanie jednotného československého pozemkového katastra. Ukončil prechodné obdobie, ktoré sa začalo v roku 1918.
Katastrálny zákon je rozdelený na štyri hlavy.
Hlava I. sa zaoberá organizáciou katastrálnej služby.
Hlava II. definuje pozemkový kataster ako geometrické zobrazenie, súpis a popis všetkých pozemkov ČSR. Opisuje jeho účel, zaoberá sa pojmami ako pozemok a parcela a ich vyznačovaním.
Ďalej stanovuje podstatné časti pozemkového katastra ako sú:
Operát meračský, t.j. mapy
Operát písomný, t.j. písomné zostavenie výsledkov vyšetrovania
Zbierka listín, podľa ktorých sa vykonávajú zápisy v pozemkovom katastri
Úhrnné výkazy, ktoré obsahujú celkové údaje pozemkového katastra pre katastrálne územie alebo širšie finančné obvody
Ďalej sa zapodieva pojmom katastrálneho územia, stanovuje verejnosť pozemkového katastra. Ustanovuje, že katastrálne konanie realizuje komisia, ktorej predsedom je meračský úradník a členmi starosta obce a jeho námestník a dvaja dôverníci, znalci miestnych pomerov, ktorých určí obecná (mestská) rada.
Hlava III. hovorí o záležitostiach vo vzťahu k aktualizácii katastra, pričom podrobne opisuje všeobecné predpisy v oblasti zmien a konanie pri prešetrovaní zmien. Zákon ustanovuje, že pozemkový kataster na jednej strane a dosky zemské, knihy pozemkové, knihy železničné, banské a súpis pamiatok na strane druhej, treba udržiavať vo vzájomnom súlade. Ďalšie ustanovenie hovorí, že vo verejnej knihe sa môžu parcely deliť, ich hranice meniť alebo nové vlastnícke hranice vyznačiť iba podľa geometrického (polohopisného) plánu.
Hlava IV. obsahuje prechodné ustanovenia:
Všeobecné
Pre územia, ktoré nemajú pozemkové knihy
Pre územia, ktoré nemajú vyhovujúce katastrálne mapy
