Most ako súčasť komunikácie
Mosty sú objekty, ktoré slúžia na prekonávanie prekážok nad povrchom terénu. Zabezpečujú plynulosť, bezpečnosť cestnej premávky a a pomáhajú skracovať cestné trasy. V minulosti most predstavoval samostatné dielo, dominantu, ktorej bolo podriadené vedenie trasy a slúžil na prevedenie komunikácie cez prírodnú alebo umelú prekážku.
S hospodárskym rozvojom sa rozvíjala aj doprava. Práve logistika s tým spojená podmieňovala výstavbu rýchlostných cestných komunikácií a diaľnic. Od roku 2004 sa táto potreba ešte znásobila vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto diaľnice a rýchlostné komunikácie budované na Slovensku musia nielen spájať hlavné ťahy európskych obchodných ciest, ale aj vyhovovať európskym štandardom a požiadavkám.
S rozvojom technológii výstavby, materiálov a efektivity prác a hlavne vzhľadom na stále sa zvyšujúce potreby dopravy a prepravy sa v dnešnom ponímaní stal most integrálnou súčasťou komunikácie a v súčasnosti nahrádza vysoké násypy cez široké údolia a vytvára mimoúrovňové križovanie komunikácií.
Najstaršie mosty na našom území boli drevené. Boli to trámové mosty z opracovaných alebo neopracovaných kmeňov. Piliere tvorili pilóty zabaranené do riečneho dna. Ale vzhľadom na to, že životnosť významnejších drevených mostov je veľmi krátka, na komunikáciách ich postupne nahradzovali kamenné mosty.
Železobetónové mosty sa vyvíjali troma smermi – ako oblúky so zavesenou mostovkou, ako oblúky s hornou mostovkou a ako trámové a rámové mosty. Začiatkom druhej polovice 20. storočia dominantné postavenie v stavebníctve získal predpätý betón. Rozvoj betónových a železobetónových mostov na Slovensku začal v 30. rokoch minulého storočia.
Koncom prvej polovice 20.storočia sa začala vo svete vyvíjať technológia letmej betonáže. Vývoj metód výstavby mostov sa stále vylepšuje.
1. Priestorové usporiadanie mostov
Usporiadanie mostov v priečnom smere závisí od priestorovej úpravy komunikácie a musí spĺňať príslušné podmienky technických noriem a predpisov. Tie určujú tzv. mostný prejazdný prierez, do ktorého nesmie zasahovať nijaká konštrukčná časť mosta alebo iné zariadenia na moste. V pozdĺžnom smere je os mosta priama alebo oblúková , čo vyplýva z vedenia trasy komunikácie. Rozmery mostného prejazdného prierezu sa v dôsledku technického pokroku postupne upravovali. Rastom rýchlosti a veľkosti vozidiel sa museli šírky komunikácií, a tým aj mostov postupne zväčšovať. Zásady šírkového usporiadania mostov stanovuje ČSN 73 6201 Projektovanie a priestorové usporiadanie mostných objektov.
2. Hlavné časti mostov
Z konštrukčného hľadiska most pozostáva zo spodnej a hornej stavby.
2.1. Spodná stavba mostov
Spodná stavba sa nachádza pod vodorovnou časťou mosta. Skladá sa z mostných podpier a opôr, ktoré sú vybudované na základoch. K oporám patria aj krídla, ktoré uzavierajú násypové teleso. Základy plošné - prenášajú tlaky na podložie, základy hlbinné - prenášajú tlaky prostredníctvom pilót, podzemných stien, studní a pod. Pre voľbu spôsobu založenia sú rozhodujúce geologické vlastnosti staveniska, hĺbka únosných vrstiev, hydrotechnické pomery, ako aj statický systém mosta.
Plošné základy - plošné základy sa navrhujú vtedy, keď základovú škáru možno situovať na únosnej vrstve v malej hĺbke. V týchto prípadoch sa najčastejšie volí zakladanie v nezapažených stavebných jamách alebo stavebných jamách, ktoré sú chránené štetovnicovou stenou.
Pilótové rošty - v prípadoch, keď v základovej škáre nie je únosné podložie, alebo hrozí nebezpečenstvo podmletia základov v riečisku, volí sa zakladanie na pilótových roštoch z baranených alebo vŕtaných pilót.
Najčastejšie sa používajú pilóty:
a) prefabrikované - s rozmermi 30x30cm alebo 35x35cm, baranené nárazovo alebo vibračne.
b) vŕtané - môžu byť realizované až do priemeru 135cm.
c) ostatné - najčastejšie do priemeru 110cm pričom ochranu stien vrtu sa používa výpažnica alebo bentonitová suspenzia.
Baranené pilóty sú vhodné pre podložia, kde sa nevyskytujú balvany. Osobitným prípadom baranenia je spôsob, pri ktorom sa používa vibračná technika. Vibračné baranidlá sú veľmi účinné, môžu sa však použiť na baranenie pilót v nesúdržných zeminách. Výhoda je, že počas prác sa zistí geologický profil v každom vrte, čo je dôležité pre prispôsobenie sa dĺžky pilóty na dosiahnutie jej požadovanej únosnosti.
Nadzáklady - Časti spodnej stavby, hlavne piliere mosta, môžu mať rozličné tvary. Vydarené sú tie, kde sa statická funkčnosť spája s vhodným architektonickým riešením.
2.2. Horná stavba mostov
Vrchnú stavbu tvorí nosná konštrukcia, zvršok mosta, vozovka, chodníky, rímsy, zábradlia a pod.
Nosná konštrukcia (hlavná) – prenáša účinky zaťaženia z mostného zvršku na spodnú stavbu. Ukladá sa na mostné podpery prostredníctvom ložísk, príp. je do podpier votknutá. Nosná konštrukcia sa delí podľa použitého materiálu. Môže byť drevená, z tehál, kamenná, z prostého, železobetónu alebo predpätého betónu, oceľo-betónová spriahnutá alebo oceľová. Nosná konštrukcia môže byť presypaná vrstvou zeminy alebo betónu pod mostným zvrškom alebo nepresypaná s priamym uložením mostného zvršku
Mostovka – slúži na uloženie mostného zvršku a prenáša zaťaženie na nosnú konštrukciu. Podľa polohy vzhľadom k nosnej konštrukcii sa rozoznáva mostovka horná, dolná, medziľahlá a zapustená.
Ložisko – je súčasťou nosnej konštrukcie mosta a spája nosnú konštrukciu so spodnou stavbou. Úlohou ložiska je preniesť zvislé a vodorovné podperové tlaky do spodnej stavby a umožniť pootočenie, prípadne posun nosnej konštrukcie v jednom alebo vo viacerých smeroch vyvolaným zaťažením a rôznymi vplyvmi, prevažne zmena teploty, pokles alebo naklonenie podpier.
Mostný záver – ukončuje nosnú konštrukciu a prekrýva dilatačné škáry v mostnej konštrukcii medzi oporou a nosnou konštrukciou a medzi jednotlivými dilatačnými celkami nosnej konštrukcie. Pri návrhu mostného záveru je nevyhnutné poznať veľkosť pôsobiaceho prevádzkového zaťaženia a smer a veľkosť pohybov v dilatačnej škáre.
Mostný zvršok – časť mosta uložená priamo alebo nepriamo na nosnej konštrukcii tvorená vozovkou, ochrannou izolácie, izoláciou, spádovou vrstvou, chodníkovým, cyklistickým alebo krajnicovým spevnením, rímsou, odrazovým prúžkom, odvodňovacím prúžkom, deliacim pásom, dopravným ostrovčekom, a pod.
