Spolupráca geodeta pri projektovaní líniových stavieb
Na výstavbe stavebného diela, t. j. na príprave a jeho realizácii sa podieľajú viacerí účastníci. Podľa vyhlášky č. 11 /74 Zb., resp. č. 10/74 Sb. účastníkmi výstavby sú investor (organizácia, z ktorej prostriedkov sa stavba financuje), generálny projektant (organizácia oprávnená na projektovú činnosť)a dodávatelia. Pre každé stavebné dielo je potrebný projekt, územné rozhodnutie a stavebné povolenie vydané odborom výstavby príslušného národného výboru. Účastníci výstavby z hľadiska zabezpečenia a vykonávania geodetických prác vo výstavbe sú povinní plniť povinnosti vyplývajúce z legislatívy.
Z hľadiska potrieb geodetickej spolupráce pri príprave a realizácii stavebných diel musí projektová dokumentácia spĺňať úradné náležitosti. Predovšetkým je to jasná vyjadrovacia forma a čitateľnosť projektov a jednoznačná nadväznosť na priestorové pripojenie stavebných objektov na vzťažné geodetické body (body vytyčovacej siete), ktoré sa musia v teréne trvalo stabilizovať. Geodetické práce sa vykonávajú polohovo v súradnicovom systéme S-JTSK a výškovo v baltskom výškovom systéme - po vyrovnaní - Bpv.
1. Mapové podklady pre projektovú dokumentáciu
Požiadavky investičnej výstavby na projektovú dokumentáciu a realizáciu stavebných objektov sú orientované na zaistenie kvalitných číselných a grafických (mapových) geodetických podkladov. Druh geodetických podkladov a ich obsah sa riadi podľa stupňa projektovej dokumentácie a druhu stavby. Od kvality a presnosti geodetických podkladov je závislá hospodárnosť projektu stavebného diela.
Súčasťou projektovej dokumentácie stavieb je prehľadný polohopis a výškopis projektovaného objektu, zakreslený spravidla na mape v mierke 1:10 000 až 1:50 000 a podrobný polohopis a výškopis zakreslený na mape 1:1 000 až 1:5 000. Mierka stavebných plánov sa riadi množstvom podrobností, ktoré majú plány vyjadriť a je najčastejšie v mierke 1:100 až 1:500.
Geodetické podklady tvoria samostatnú časť projektu a patria k základným podkladom projektovej dokumentácie. Získavajú sa využitím existujúcej mapovej dokumentácie, alebo sa pre dané účely vyhotovia resp. doplnia.
1.1. Mapové podklady pre návrh mosta
Podklady pre návrh mosta tvoria:
- hlavné údaje o komunikácii umiestnenej na moste (smerové, výškové, sklonové a šírkové pomery, dopravné a technické požiadavky na umiestnenie mosta a pod.)
- hlavné údaje o vodnom toku, prietokové pomery, priečne a pozdĺžne rezy, sklon a výška hladiny atď.
- mapové podklady územia
- výsledky prieskumov podľa vyhlášky č. 43/90 Zb. o príprave projektových stavieb.
Mapové podklady tvoria mapy stredných mierok 1:10 000 až 1:50 000, mapy veľkých mierok 1:500 alebo 1:1000, pozemkové mapy, pozdĺžne a priečne profily s navrhovanou mostnou trasou a vodným tokom v mierke 1:1000/1:100. Mestách tvorí vhodný podklad aj smerový územný zastavovací plán a technická mapa mesta.
Významný podkladom, z ktorého projekt mosta vychádza, je dĺžka osi mosta, ktorú môžeme určiť priamym meraním, trigonometricky, opticky alebo svetelnými dĺžkomermi.
2. Vytyčovacie siete líniových stavieb
Vytyčovací systém sa zvolí so zreteľom na celkové riešenie výstavby, stavebnú technológiu a postup výstavby tak, aby sa vytyčovacia sieť používala nielen na vlastné vytýčenie objektov, ale aj na kontrolné merania počas výstavby, na zamerania skutočného stavu a na vyhotovenie geodetickej dokumentácie dokončenej výstavby, prípadne aj na kontrolu geometrických parametrov stavebných objektov počas prevádzky. Vytyčovaciu sieť tvorí sústava pevných (vzťažných) bodov, z ktorých sa vytyčuje priestorová poloha stavebného objektu. Podľa druhu, účelu a zložitosti objektov, požadovanej presnosti a miestnych terénnych podmienok sa zvolí vytyčovacia sieť vhodného tvaru a presnosti.
Pre líniové stavby najlepšie vyhovujú siete v tvaru polygónových ťahov alebo trojuholníkových reťazcom vybudované pozdĺž trasy stavby. Súčasný rozvoj meracej a výpočtovej techniky umožňuje na stavbách s priestorovou alebo plošnou skladbou použiť plošné vytyčovacie siete s prechodnými stanoviskami, ktoré sú vybudované iba pre určitú etapu výstavby.
2.1. Vytyčovacie siete mostných objektov
Tvar vytyčovacej siete na vytyčovanie mostných objektov vyplýva z požadovanej presnosti, z terénnych a územných podmienok. Súčasná prax vo výstavbe mostných objektov a jej perspektíva predpokladá, že väčšinou pôjde o betónové mosty z predpätých monolitických konštrukcií, budované technológiou letmej betonáže alebo letmej montáže, technológiou výsuvných skruží alebo vysúvaním mostných konštrukcií. Tieto stavebné technológie vyžadujú zvýšenú pozornosť pri vytyčovacích prácach, ktoré podstatne ovplyvňujú druh, tvar a presnosť bodov vytyčovacej siete. Požaduje sa, aby body vytyčovacej siete boli určené s pomerne vysokou a približne s rovnakou presnosťou polohy jednotlivých bodov siete.
Pri vytyčovaní mostov sa vychádza z vytyčovacej siete, ktorá je budovaná v blízkosti mosta. Body vytyčovacej siete musia byť umiestnené na stabilnom území, ktoré nevykazuje polohové a výškové zmeny, napr. zosuvné a podkopané územia. Musia byť kvalitne stabilizované s dobrou viditeľnosťou na hlavné charakteristické body mosta a na ďalšie body vytyčovacej siete. Body vytyčovacej siete musia byť zabezpečené viacerými zaisťovacími bodmi v okolí jednotlivých bodov vytyčovacej siete.
Charakteristické body mosta sa vytyčujú z bodov základnej vytyčovacej siete. Tvar vytyčovacej siete sa volí podľa druhu mostného objektu a členitosti územia. Ideálny tvar vytyčovancej siete by bol v tvare štvoruholníkových, alebo trojuholníkových reťazcov, ale spravidla má nepravidelný tvar. Podmienkou je, aby strany vytyčovacej siete nezvierali ostré uhly (ω<20g).
Bodové pole vytyčovacej siete musí byť chránené, čo zabezpečuje zhotoviteľ stavby, aby nedošlo k jeho zničeniu a bola zabezpečená viditeľnosť medzi bodmi vytyčovacej siete a vytyčovaným objektom. Vytyčovaciu sieť je nutné udržiavať po celú dobu výstavby mostného objektu. Po skončení výstavby sa body vytyčovacej siete využívajú na kontrolné meranie stability objektu počas prevádzky mostného objektu.
2.2. Vytyčovacie výkresy
Vytyčovacie výkresy tvoria hlavný dokumentačný podklad na vytyčovanie stavebných objektov.
Z hľadiska etapy vytyčovania sa vytyčovacie výkresy rozdeľujú na:
- vytyčovacie výkresy priestorovej polohy, kde polohu určujú prvky priestorovej polohy, t. j. hlavnú polohovú čiaru alebo hlavnú os a hlavné výškové body pri objektoch s priestorovou skladbou, alebo hlavné body trasy alebo charakteristické body osi a hlavné výškové body pri líniových a plošných stavbách;
- výkresy podrobného vytýčenia objektu, t. j. tvar a rozmery objektu a polohu konštrukčných častí. Podrobné vytýčenie sa zvyčajne realizuje od priestorovej polohy objektov.
Vytyčovacie výkresy sa zvyčajne vyhotovujú v mierke podrobného polohopisu projektu, t.j. v mierkach 1:500, 1:1000, 1:2000 alebo 1 : 5000.
Hlavné vytyčovacie prvky, potrebné na vytýčenie priestorovej polohy a podrobné vytýčenie, získame z výkresov a textovej dokumentácie projektu. Na vytýčenie objektov treba poznať dĺžkové, uhlové a výškové prvky a ich vzťahy k bodom, resp. k stranám vytyčovacej siete.
2.3. Voľba geodetického súradnicového a výškového systému
Geodetické práce sa vykonávajú v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej (S-JTSK) a vo výškovom baltskom systéme - po vyrovnaní (Bpv). Ak ide o rozšírenie alebo doplnenie výstavby v danom priestore, môžu sa geodetické práce vykonať aj v starom systéme, napr. výškové merania v jadranskom systéme alebo polohové merania v miestnom súradnicovom systéme. Použitý súradnicový a výškový systém musí sa vždy výrazne vyznačiť v grafickej a písomnej dokumentácii. V technickej správe sa musí uviesť vzťah medzi použitým systémom a štátnymi záväznými systémami.
2.4. Stabilizácia bodov
Polohové a výškové body pre geodetické vytyčovacie práce sa musia trvalo stabilizovať vhodnými stabilizačnými znakmi. Rozmery a tvar stabilizačných (meračských) znakov a značiek pre vytyčovacie siete pre priestorové a podrobné vytýčenie stavebných objektov a spôsob ich osadenia v teréne alebo na konštrukciách objektov sú v STN 730416. Meračské značky polohových a výškových hodov sa majú na objektoch osadzovať nenápadne, nesmú narúšať vzhľad a stabilitu konštrukcii objektu. Meračské body v teréne sa stabilizujú betónovými blokmi alebo hĺbkovou stabilizáciou špeciálne vystrojeným geologickým vrtom. Na ochranu meračských bodov sa používajú vhodné ochranné znaky s výstražnými štítkami.
O stabilizovaných polohových a výškových bodoch vytyčovacej siete a o bodoch určujúcich priestorovú polohu stavebného objektu sa vyhotovujú miestopisy. Pre každý miestopis bodu sa uvedie označenie a číslo bodu, súradnice bodu a jeho nadmorská výška, súradnicový a výškový systém, orientačné údaje bodu, atď.
2.5. Presnosť vytyčovacej siete
Presnosť určenia polohy a výšok hodov vytyčovacej siete, priestorového a podrobného vytyčovania stavebných objektov je rôzna, podľa druhu výstavby, požiadaviek na presnosť vytyčovania objektov atd. Všeobecne sa môže požadovaná presnosť bodov vytyčovacej siete stanoviť odhadom alebo rozborom z krajných vytyčovacích odchýlok vyplývajúcich z projektu alebo technických noriem, ktoré uvádzajú STN 73 0422, pre jednotlivé skupiny stavieb.
Pre výstavbu mostov, betónových priehrad a pod. sa požaduje presnosť bodov vytyčovacej siete v prvej triede presnosti, t.j. < ±0,02 m.
3. Zásady a metodika vytyčovania stavebných objektov
Vytyčovanie stavebných objektov sa skladá z dvoch etáp:
- zo základného vytýčenia alebo z vytýčenia priestorovej polohy stavebného objektu, t. j. z vytýčenia hlavnej polohovej čiary, hlavnej osi alebo hlavných bodov trasy a hlavných výškových bodov. Hlavnú os tvorí pôdorysná os súmernosti alebo priamka pôvodnej osnovy v smere dlhšieho rozmeru:
- z podrobného vytýčenia, t. j. vytýčenia tvaru a rozmerov objektu vo vodorovnom a zvislom smere a z vytýčenia polohy a výšky jednotlivých častí a konštrukčných prvkov objektu. Potrebné vytýčenie objektu sa zväčša vykonáva od priestorovej polohy objektu.
Vytýčenie priestorovej polohy objektov podľa projektu zabezpečuje investor, podrobné vytýčenie zabezpečuje dodávateľ stavby.
Pri vytyčovacích prácach je potrebné venovať zvýšenú pozornosť protokolárnemu odovzdaniu a preberaniu stavby, pretože pri nedôslednosti vznikajú rozličné spory. Investor je povinný protokolárne odovzdať generálnemu dodávateľovi stavby stavenisko. Z geodetickej stránky to zabezpečujú: zodpovedný geodet investora a zodpovedný geodet dodávateľa.
Predmetom odovzdávania a preberania sú:
- vyznačené hranice staveniska,
- body základnej vytyčovacej polohovej a výškovej siete, vytýčená a stabilizovaná priestorová poloha objektov,
- vyznačené existujúce podzemné technické vedenia na stavenisku, - podklady na podrobné vytyčovanie objektov.
Dodávateľ stavby za účasti investora vykoná kontrolné meranie terénu (profilmi, plošnou niveláciou a pod.), ktoré sa využije na kontrolu zemných prác.
4. Kontrola a dokumentácia stavebných a vytyčovacích prác
Počas výstavby sa kontrolujú geometrické parametre stavebných objektov, najmä z hľadiska kvality a dodržania projektu. Výber parametrov, rozsah, počet, hustotu a presnosť kontroly; resp. kontrolných meraní určujú STN 73 0421 a STN 73 0422. Investor v spolupráci s technickým dozorom a zodpovedným geodetom dohliada na kvalitu výstavby, na dodržiavanie priestorového umiestnenia objektov, kontroluje polohové a výškové zameranie podzemných vedení a objektov pred ich zakrytím, kontroluje zameranie vykonaných terénnych úprav a dokumentáciu skutočného vyhotovenia objektov od dodávateľa. Generálny projektant v spolupráci so zodpovedným geodetom vykonáva autorský dozor, najmä z hľadiska dodržiavania projektu.
Pri rozsiahlejších alebo technicky náročných stavbách sú určené kontrolné dni.
Dodávateľ geodetických prác je povinní o vytyčovacích prácach a iných geodetických meraniach viest záznamy formou stavebného a montážneho denníka alebo vytyčovacieho protokolu. Do stavebného denníka (protokolu) sa zapisujú všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce ako dôkaz kvality a správnosti realizovaného vytýčenia.
Stavebný denník obsahuje
- náčrt o vytýčení objektu,
- údaje (hodnoty) o vytýčených prvkoch,
- údaje o drobných zmenách proti projektu a kto ich nariadil, resp. odsúhlasil,
- o spôsobe označenia vytýčených prvkov a pod.
Zápis v stavebnom denníku musia účastníci výstavby vzájomne potvrdiť podpisom. Stavebný denník s náčrtom o vytýčení je dôležitou právnou listinou, a preto musí spĺňať formálne a vecné náležitosti. Obsah stavebného denníka sleduje a preveruje investor, ktorý podpisom vyjadruje svoje stanovisko. Generálny projektant používa denník na zaznamenanie nedostatkov a na návrh opatrení.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. stanovuje aj okruh vybraných geodetických a kartografických činností vo výstavbe, ktoré musia byť autorizačne overené.
Vybrané geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe sú:
- geodetické a kartografické činnosti pre projektovú dokumentáciu stavieb,
- geodetické a kartografické činnosti pri uskutočňovaní stavieb,
- geodetické a kartografické činnosti na vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného realizovania stavby,
- geodetické merania posunov pri prevádzke stavieb,
- geodetické merania geometrických parametrov stavieb.
