Geodetické práce pri vystavbe mostov
Vytyčovací výkres, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie, obsahuje súradnice podrobných bodov mosta (lomových obvodových bodov jednotlivých opôr, krídiel, pilierov a pod.) v S-JTSK.
Pri vytyčovaní mosta sa najprv vytýči os mosta určená podľa projektu charakteristickými bodmi mosta. Spravidla sú to koncové body osi mosta, osi pilierov, prípadne body v osi, rozdeľujúce most na úseky dlhé 100 až 500m, ktoré sú zvyčajne totožné s hlavnými bodmi trasy komunikácie. A hlavné výškové body vo vzdialenosti maximálne 100m od charakteristických bodov osi mosta. Kritériom presnosti vytýčenia charakteristických bodov sú krajné pozdĺžne, priečne, dĺžkové a výškové odchýlky.
Presnosť podrobného vytyčovania pre hlavné stavebné etapy mosta sa posudzuje krajnými pozdĺžnymi, priečnymi a výškovými odchýlkami podľa ČSN 730422. Hodnoty krajných pozdĺžnych, priečnych a výškových odchýlok podrobných bodov určí pre každú stavbu mosta projektant.
Geodetické práce na spodnej časti mostov
Pri vytyčovaní základu musíme pamätať na to, že ide väčšinou o železobetónovú konštrukciu základu s vyčnievajúcou betonárskou výstužou, ktorá bude previazaná v tele piliera a opory na ďalšiu betonársku výstuž. Pri vytyčovaní spodnej stavby, základov pre opory, krídla a piliere mosta, vychádzame z výkresu podrobného vytýčenia. Prvoradou úlohou je vytýčenie pôdorysu stavebnej jamy na povrchu terénu. Založenie mosta býva pod úrovňou terénu podľa druhu jednotlivých opôr a pilierov. Stavebnú jamu môžeme vytyčovať, ak sú na to vhodné podmienky, pre celý mostný objekt naraz.
Stavebnú jamu vyznačíme medzi vytýčenými podrobnými bodmi objektu a stabilizujeme drevené lavičky na výkop stavebnej jamy, ktoré budú odsadené od vytyčovaného objektu do vzdialenosti potrebnej na konštrukciu debnenia základu, jeho montáž a na vytýčenie smeru sklonu výkopového svahu.
Po vyhĺbení stavebnej jamy vytýčime na jej dne priestorovú polohu základu. Prvoradou úlohou je vytýčenie podložnej štrkovej vrstvy a podkladového betónu pod základom. Po smerovom vytýčení podkladovej vrstvy betónu určíme jej nadmorské výšky, po ktoré bude vykonané jej zabetónovanie. Od výšok podkladovej vrstvy sa odvodí aj urovnanie dna stavebnej jamy a vrstvy štrkopiesku do projektovanej nadmorskej výšky.
Pred betonážou základu mosta musíme určiť nadmorské výšky hornej časti základu. Nadmorskú výšku si musíme preniesť z povrchu terénu na dno stavebnej jamy do blízkosti vytyčovaného základu opory alebo piliera. Pri stabilizovaní podrobných bodov základu spravidla použijeme železné tyče, na ktoré použijeme nadmorské výšky. Po vytýčení základu musíme vykonať kontrolu vytýčenia. Umiestnenie a natočenie vzhľadom na celú stavbu mosta, ktorú vykonávame spravidla v druhom nezávislom kontrolnom meraní. Po vybudovaní debnenie pre pilier alebo oporu musíme určiť nadmorskú výšku pre horný prah opory, na ktorý bude osadená horná stavba mosta. Pri geodetických prácach na úložných prahoch stále kontrolujeme rozpätie jednotlivých mostných celkov. Každá chyba v meraní môže mať za následok veľké materiálne škody.
Geodetické práce na hornej časti mostov
Mostovka je spravidla vodorovná alebo šikmá rovina. Úlohou je vytýčiť výškovú úroveň vyrovnávacej vrstvy betónu, napr. pri cestnej komunikácii sú zohľadnené pozdĺžne a priečne sklony, výškový oblúk a pod.
Ďalšou dôležitou úlohou je smerové a výškové vytýčenie dilatačných zariadení v určitých vzdialenostiach 1 až 2m. Dilatačné zariadenie sa zvára priamo pri jeho vytyčovaní.
Na vytýčenie výšok podkladovej vrstvy vyrovnávacieho betónu využijeme štvorcovú sieť mostovky, s nadmorskými výškami bodov po 1 až 2m. Na mostovke sa vyznačí štvorcová sieť a meraním sa určia nadmorské výšky týchto bodov, ktoré sa porovnajú s výškami v projekte, čím vznikne hrúbka vrstvy vyrovnávacieho betónu.
Záverečnými prácami geodeta na mostnom objekte je smerové a výškové vytýčenie obrubníkov ríms, zábradlí a vodorovných a zvislých dopravných značení.
Geodetické merania pri zaťažovacích skúškach mostov
Podľa STN 73 6209 musí sa na mostných objektoch pred ich uvedením do prevádzky vykonať zaťažovacia statická a dynamická skúška, ktorou sa preveruje statická, resp. dynamická funkcia mostnej konštrukcie skúšobným zaťažením.
Cieľom zaťažovacích skúšok je preveriť statickú a dynamickú funkciu skúšanej mostnej konštrukcie skúšobným zaťažením. Pri zaťažovacej skúške sa dôsledne sleduje pôsobenie zaťaženia na celý mostný objekt, merajú sa priehyby, posuny, pootočenia a pomerné pretvorenia. Zisťujú sa veľkosti trhlín, poruchy a nedostatky.
Všetky údaje pri meraní je potrebné evidovať a môžu sa merať súčasne fyzikálnymi a geodetickými metódami. Pred meraním sa musí pripraviť rozmiestnenie meraných bodov na moste. Pri meraní výškových zmien, so stanoviskom na zaťažovanom objekte, sa musia vylúčiť chyby, ktoré môžu vzniknúť priehybom mostnej konštrukcie. Úroveň výšky horizontu prístroja zaisťujeme priebežnou kontrolou čítania na vzťažné body. Merania sa nevykonávajú pri veľkých zmenách teploty. Zaťažovacie skúšky sa majú vykonávať pri teplote t>+5°C. Veľký vplyv na pretváranie konštrukcií mosta, najmä oceľového, má nerovnomerná teplota konštrukcie mosta pri zaťažovaní mosta. Preto treba pre zaťažovaciu skúšku vybrať optimálny denný čas, keď zmeny teploty budú minimálne. V priebehu skúšky treba teplotu konštrukcie mosta systematicky registrovať. Výsledky zaťažovacej skúšky sú podkladom na posúdenie spoľahlivosti mostnej konštrukcie.
Za použitia geodetických metód prichádzajú do úvahy merania:
- sadanie pilierov mosta
- zvislých priehybov nosných konštrukcií
- vodorovných posunov podperných a nosných konštrukcií a pod.
Najčastejšie sa používajú nivelačné metódy, trigonometrická metóda, metóda pretínania napred, metóda zámernej priamky, dĺžkové metódy na meranie dĺžkových zmien, metódy na kontrolu zvislíc a fotogrametrické metódy. Niekedy sa geodetické metódy navzájom kombinujú, aby kontrolované výsledky boli spoľahlivejšie.
Meranie posunov pri výstavbe a prevádzke mostov
Pri výstavbe mostov modernými stavebnými technológiami sa zvyčajne v súlade s projektom vyžaduje aj meranie posunov objektov v zmysle STN 73 0405. Hlavné ťažisko geodetických meraní pri meraní posunov spočíva najmä v meraní sadania pilierov(základov) mosta, v meraní priehybov mosta horných mostných konštrukcií, prípadne posunov, resp. deformácií ďalších konštrukcií projektu, technológie, postupu a veľkosti mosta.
Pre niektoré mostné objekty sa predpisujú počas prevádzky dlhodobé periodické kontrolné merania posunov a deformácií. Predpisuje ich generálny projektant a investor mostného objektu. Ide najmä o mosty s atypickými rozmernými konštrukciami.
